Skutočné príbehy

Zo spomienok Marty Izakovičovej. Životopisný román Prsteň mojej (starej) mamy sa odohráva v troch dedinách na úpätí Malých Karpát (v Suchej nad Parnou, v Košolnej a v Dlhej) pred, počas a po druhej svetovej vojne. Jednu z týchto dedín – Suchú nad Parnou – už poznáme z románu Františka Hečka Červené víno. Prsteň mojej (starej) mamy však zachytáva iný pohľad na túto malebnú obec.V osudoch dvoch rodín a dvoch hlavných postáv – budúcej zdravotnej sestry Martušky a budúceho absolventa priemyslovky Vincka, a ich blízkych či vzdialených príbuzných, nahliadneme na život dedinských ľudí, zažijeme s nimi ich radosti aj strasti počas vojny, prechod frontov, povojnové udalosti, prácu aj štúdium, budovanie ciest a zdravotníckych stredísk, znárodňovanie, likvidovanie kláštorov, peňažnú menu, a mnoho iného, čo priniesli niekoľké pravdivé ľudské osudy. Hlavní hrdinovia nám budú rásť pred očami, až kým si nepadnú vzájomne do oka. Román končí ako rozprávka – svadbou.

Spomienky nemeckého františkánskeho kňaza Gereona Goldmanna (1916-2003) priťahujú tisícky čitateľov. Život plný napätia, drámy a Božej blízkosti zachytáva v svojich poznámkach:duchovná formácia katolíckeho hnutia mládeže a jeho vstup do františkánskeho rádu,vstup do armády po začatí 2. svetovej vojny,vojenský súd,zvláštne povolenie od pápeža k vysviacke bez teologického štúdia,odsúdenie na trest smrti,záchrana na poslednú chvíľu,misijná cesta do Japonska.Jednoducho povedané vzrušujúci príbeh otca Gereona, ktorý sa nechal viesť Bohom počas svojho rušného života.

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Nacisti zabili ich manželov. No ony nestratili odvahu a odmietli si nechať vziať svoje nenarodené deti.Tri ženy v koncentračnom tábore Priska, Rachel a Anka. Kniha Odsúdení prežiť je pozoruhodný pravdivý príbeh troch matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby dali život svojim deťom.Východná Európa rok 1944. Tri ženy sa domnievajú, že sú tehotné, ale sú odtrhnuté od svojich manželov skôr, ako si môžu byť isté. Rachel je poslaná do Osvienčimu a ani netuší, že jej manžela zastrelili. Priska a je muž cestovali spolu, ale pri príchode ich rozdelili hneď na rampe. Taktiež v Osvienčime, Anka dúfa, že sa stretne so svojím manželom. Po tom ako ich rodiny skončili v plynových komorách, sú mladé ženy odhodlané udržať si všetko, čo im ešte ostalo: holé životy a ich bábätká. Každý deň sprevádzal strach, že ich tehotenstvo bude odhalené jednotkami SS. Boli nútené ťažko pracovať a takmer umreli od vyhladovania.V apríli 1945, keď už boli spojenci blízko, Priska porodila. Ju a jej dieťa, spolu s Rachel a Ankou poslali ako zostávajúcich väzňov do koncentračného tábora v Mauthausen. Cesta trvala nekonečných 17 dní. Rachel porodila vo vlaku a Anka pri bráne tábora. Všetky si mysleli, že zomrú, ale potom nastal zázrak. V plynových komorách dôjdu zásoby Cykonu B, spojenci sa blížia a členovia SS utekajú. Navzdory všetkých očakávaniam, tri matky spolu so svojimi deťmi prežili cestu za trpkou slobodou.Pri príležitosti 70. Výročia oslobodenia Mauthausen rozpráva autorka príbeh troch detí spojených neuveriteľnou túžbou ich matiek prežiť.Prečítajte si recenziu na knihu Odsúdení prežiť na našom Blogu.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Asi každý z nás pozná príbeh Anny Frankovej. Denník bol pre ňu v jej tesnom úkryte náhrada za priateľa a konverzačného partnera, ventilom pre starosti a výbuchy hnevu a cvičisko pre jej literárne nadanie. Pre nás zostane najsmutnejším a najdojemnejším dokumentom o prenasledovaní Židov v nacistickom Nemecku.Teraz však vychádza nová verzia, kedže v auguste 1998 sa v Amsterdame zverejnilo päť doteraz neznámych stránok z denníka Anny Frankovej. Bol to zrejme otec, Otto Frank, ktorý tieto stránky, obsahujúce kritické Annine poznámky o rodičoch, neposkytol k zverejneniu. No po starostlivom posúdení pravosti sa teraz tieto stránky pridávajú ku všetkým oprávneným výtlačkom denníka po celom svete.Denník Anny Frankovej bol publikovaný prvýkrát v roku 1950 v nemčine. Toto vydanie je doplnené o nezverejnené pasáže a vysvetľujúce dodatky.

Skutočný príbeh. Roxane van Iperen v knihe Sestry z Osvienčimu vyrozprávala skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien. Tieto sestry sa v zapojili do odboja proti nemeckým okupantom počas druhej svetovej vojny. Neraz boli ich životy v ohrození a kvôli pomoci židovským spoluobčanom bola v nebezpečenstve aj ich rodina a najbližší. Janny a Lien sa podarilo dlho ukrývať pred nacisami, ktorých úlohou bolo transportovať všetkých holandských Židov do vyhladzovacích táborov. Koncom vojny napokon i ony dve s celou rodinou skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Bol nádherný teplý deň, keď hordy nemeckých vojakov ozbrojených po zuby, obkolesili malé geto, kde Ewa pracovala. Zostala uväznená v zablokovaných uliciach s osirelými deťmi. Keď sa o tom Irena dozvedela, ihneď zvolala priateľov na záchrannú misiu. Bola odhodlaná riskovať čokoľvek a nejakým spôsobom zimprovizovať plán na záchranu Ewy a detí pred deportáciou... (s. 154)Skutočný príbeh Ireny Sendlerovej, ktorú nazývajú Schindlerom v ženskom prevedení. Vo svojom rodnom Poľsku je Irena dnes hrdinkou, aj keď sa ňou stala až nedávno. Jej príbeh bol potichu pochovaný celé desaťročia, podobne, ako mnohé iné príbehy po celom Poľsku. Irena spoločne s priateľmi a tímom oddaných spolupracovníkov prepašovala batoľatá cez nemeckých strážcov a židovských policajných zradcov z varšavského geta v kufroch a drevených debnách. Preniesla batoľatá a školopovinné deti cez mestské smradľavé a nebezpečné kanále... A počas toho všetkého bola zamilovaná do Žida, ktorého spolu s priateľmi úzkostlivo ukrývali počas celej vojny.Kniha Irenine deti je strhujúcim príbehom od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť, presne taký, aký píše sám život.

Nemôžem odpustiť. 07. apríl 1944: Alarm sirény oznámil útek dvoch slovenských väzňov z vysokostráženého vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, ktorý bol pod kontrolou nacistického Nemecka. Utečenci Rudolff Vrba a Alfred Wetzer boli pri svojom úteku, ako jední z mála, úspešní a zachránili si život. Ale čo viac, podali prvé presné informácie zmanipulovanej spoločnosti o tom, čo sa deje v Osvienčime. Pius XII., Winston Churchill a Franklin Roosevelt ich slovám uverili.V knihe Utiekol som z Osvienčimu podáva autor autentické reakcie ľudí po prvom vypočutí si tejto prekvapivej správy. Máloktorý čitateľ by bol schopný čítať o neľudskom čakaní na smrť, ktorý zriadila Nemecká ríša, bez toho, aby cítil hlboké emócie. Mnohí nachádzajú v tejto knihe osobný príbeh hrdinstva vydať sa priamo s odvahou do zdanlivo beznádejnej situácie. Dielo obsahuje kľúčové dobové dokumenty: správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera,svedeckú výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom,štúdiu Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenskú stratégiu,správu Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka,Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba - Wetzler o Osvienčime - Brezinke.

Román o nádeji a prežití podľa skutočného príbehu slovenských rodáčok. TRI SLOVENSKÉ SESTRY. Ich príbeh vám zlomí srdce. Ich cesta vás naplní nádejou. Ich mená si navždy zapamätáte.Keď boli Cibi, Magda a Livi malé, sľúbili svojmu otcovi, že zostanú spolu, nech sa stane čokoľvek. Keď mala Livi len pätnásť rokov, dostala príkaz na transport do Osvienčimu. O štyri roky staršia Cibi šla s Livi, odhodlaná ochrániť ju. Spolu prežili nepredstaviteľné utrpenie. Len 17-ročná Magda zostala doma, ukrývala sa u susedov alebo v lese, no nakoniec aj ju odviezli do Osvienčimu-Brezinky. Tam sa tri sestry znova stretli a pri spomienke na otca si dali nový sľub, tentoraz jedna druhej - prežijú.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí.Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Jeremy Dronfield je autorom knihy Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu a rozprávačom skutočného príbehu Gustava a Fritza Kleinmannovcov, otca a syna, ktorí zažili nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu - od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen.Keď otca Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa dalo považovať za rozsudok smrti, Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom. Silu a odvahu prežiť najťažšie chvíle, ktoré si mnohí z nás nedokážu ani len predstaviť, im dodávala vzájomná láska a oddanosť. Základom knihy sú udalosti zaznamenané v denníku Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945. Dronfield je spisovateľom, ale aj historikom, a tak pri písaní knihy vychádzal z rozsiahleho dokumentárneho výskum vrátane svedectiev tých, čo prežili, nazrel i do záznamov z táborov a oficiálnych dokumentov, ktoré dosvedčujú vierohodnosť príbehu.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Četba z deníku, který se stal symbolem utrpení Židů za 2. světové války. Anne se narodila v roce 1929 v Německu, v roce 1933 její rodina uprchla před Hitlerem do Amsterodamu. Tam se poté Frankovi spolu s dalšími Židy od roku 1942 až do vyzrazení v srpnu 1944 ukrývali v zadním traktu domu, kde sídlila otcova firma. Z té doby pochází také deník. Válku přežil z rodiny jen otec, Anne zahynula na jaře 1945 v Bergen-Belsenu. Deník Anne Frankové je jedním z nejbezprostřednějších a nejdojímavějších svědectví o dospívání židovské dívky za druhé světové války. Jeho pisatelka se narodila 12. června 1929 v zámožné židovské rodině bankovního úředníka ve Frankfurtu nad Mohanem. Poté co se stal Adolf Hitler kancléřem, odešli roku 1933 do Amsterodamu, kde Otto Frank působil jako ředitel společnosti na výrobu přípravku do marmelád Opekta. V zadním domě této firmy na Prinsengrachtu č. 263 se od července 1942 ukrývali před pronásledováním a zatčením. Spolu s rodinou Frankových se tu schovávali ještě další čtyři Židé, rodina otcova společníka van Pelse se synem Peterem a zubař Fritz Pfeffer (v deníku vystupují pod pseudonymy). V podzemí přežilo toto dobrovolně nedobrovolné společenství dlouhé dva roky: 4. srpna 1944 však do domu vpadla SS s holandskou policií, všechny ukryté zatkla a poté deportovala do koncentračních táborů v Polsku a Německu. Konce války se dožil jediný Otto Frank, Anne a její sestra Margot zemřely pravděpodobně někdy v únoru či březnu 1945 na následky tyfové epidemie v koncentračním táboře Bergen-Belsenu. U příležitosti svých 13. narozenin 12. června 1942 dostala Anne památníček, červenobíle károvaný sešit v plátěné vazbě, a rozhodla se, že si povede deník. Koncipovala ho zajímavým způsobem – zvolila formu dopisů fiktivní přítelkyni Kitty. Psala potají, pravidelně, svěřování se někomu, kdo má porozumění a koho může pokládat za svou skutečnou kamarádku, se jí stalo životní potřebou a náhradou za družné školní společenství. Poslední zápis je z 1. srpna 1944, tři dny před osudným zatčením. Miep Giessové, jedné ze zaměstnankyň firmy, obětavě pomáhající ukrývaným, se podařilo Annin deník zachránit ze změti věcí na podlaze, a teprve po válce, až když se potvrdila zpráva o Annině smrti, ho předala Otto Frankovi. Ten se v souladu s dceřiným přáním pokoušel – delší dobu neúspěšně – o jeho publikování. Když konečně deník pod názvem Zadní dům roku 1947 vyšel, stal se světovým bestsellerem. Byl zdramatizován i zfilmován, jeho náklad dosáhl milionů exemplářů a stal se symbolem tragického osudu milionů Židů za druhé světové války.Obsah: Sobota 20. června 1942 – úterý 29. září 19422. Sobota 3. října 1942 – sobota 27. března 19433. Pátek 2. dubna 1943 – pátek 10. září 19434. Čtvrtek 16. září 1943 – pátek 28. ledna 19445. Pátek 28. ledna 1944 – čtvrtek 16. března 19446. Pátek 17. března 1944 – středa 3. května 19447. Pondělí 22. května 1944 – sobota 15. července, 1944.Doslov

Pravá tvár Anjela smrti. Zrejme najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr.V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov, Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Tam prebiehali jeho „výbery“, práve tam poslal na smrť nespočetné množstvo nevinných a jeho „vedecké“ snahy vrátane skúmania dvojčiat traumatizovali alebo zabili množstvo ďalších. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike.David G. Marwell opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule, a náročné súdne vyšetrovanie s neodvratnými dôkazmi o jeho konci. Napriek tomu mnohí odmietali uveriť, že je Mengele naozaj po smrti.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Nemôžem odpustiť. 7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.

Jedinečný príbeh o prežití a odvahe v Auschwitzi. Magda Hellingerová bola deportovaná do Auschwitzu druhým transportom zo Slovenska v marci 1942, keď mala dvadsaťpäť rokov. Ako jedna z mála prežila viac ako tri roky v koncentračných táboroch. Počas svojho pobytu v Auschwitzi-Birkenau zastávala rôzne väzenské funkcie a bola v priamom kontakte s významnými pracovníkmi SS. Svoje jedinečné postavenie využila na pomoc stovkám ľudí.Maya Lee je dcéra Magdy Hellingerovej. Je úspešnou podnikateľkou a podporovateľkou neziskových organizácií, ktorým pomáha zabezpečovať finančné prostriedky. Na doplnenie matkinho príbehu uskutočnila rozsiahly výskum, ktorého výsledkom je kniha Nacisti vedeli, ako sa volám. Na tvorbe knihy sa podieľal David Brewster, melbournský spisovateľ na voľnej nohe, ktorý sa venuje najmä životopisom.„Hlboko vnútri som zadržiavala búrku pocitov, zosilnenú verziu toho, čo som cítila každý deň posledné dva roky. Strach, rovnaký, s akým žil každý väzeň celý deň, každý deň. Strach o životy, tisíce z nich, o ktorých som vedela, že budú stratené bez ohľadu na to, čo urobím. Napriek tomu všetkému som cítila aj odhodlanie pokračovať v tom, čo som považovala za svoju misiu - záchranu čo najväčšieho množstva životov.“

Tato kniha rozhodně není snadným čtením. Nikoliv proto, že by byla psána příliš učeně, ale kvůli záležitostem, o kterých pojednává. Seznámíte se v ní s osudy deseti sester z kongregace sester sv. Alžběty (blahořečeny 12. 6. 2022), jež všechny nalezly smrt ve 2. světové válce z rukou vojáků Rudé armády při hájení svého řeholního slibu čistoty, případně při hájení druhých. Je to deset příběhů konfrontace dobra a zla, v nichž mrazí z absence lásky a lidskosti na straně jedné a z jejich přemíry na straně druhé. Nihil obstat dal knize Mons. Martin David, apoštolský administrátor ostravsko-opavské diecéze.

Ako som prežila Osvienčim a našla silu žiť. S predhovorom Jeho kráľovskej výsosti princa z Walesu.Skutočný príbeh obdivuhodnej ženy, ktorá prekonala hrôzy Osvienčimu a teraz aj Covidu, napísala samotná Lily Ebertová so svojím pravnukom Dovom Formanom. Keď preživšiu holokaustu Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla na titulkách po celom svete. Príbeh sa rýchlo stal virálnym a Lily mala dokonca možnosť porozprávať sa s vojakovou rodinou cez Zoom. Nedávno o nej písali, že prekonala Covid vo veku 97 rokov. Je to neskutočne odolná žena, ktorá je odhodlaná porozprávať svoj príbeh a jej pravnuk Dov je pripravený jej v tom pomôcť.Jej príbeh je srdcervúci, no inšpirujúci. Narodila sa v Maďarsku a jej idylické detstvo bolo náhle zničené, keď bola transportovaná do Osvienčimu s celou svojou rodinou v roku 1944. Jej matku a dvoch mladších súrodencov zabili hneď po ich príchode do tábora. Lily bola odhodlaná pomôcť svojim dvom ďalším sestrám prežiť tak, že objavia silu jedna v druhej. Z Osvienčimu bola Lily odoslaná do pracovného tábora do muničnej továrne v Altenburgu a odtiaľ bola prinútená zúčastniť sa pochodu smrti.Lily toho stratila veľa, ale vybudovala si nový život pre seba a svoju rodinu najprv v Izraeli a potom v Londýne. Sľúbila si, že ak prežije, porozpráva svoj príbeh z Osvienčimu, aby sa už niečo podobné nikdy nezopakovalo. Táto kniha je viacgeneračná aj preto, že si Lilin pravnuk Dov dobre uvedomuje, že jeho prababka je jedna z mála žijúcich osôb, ktoré Osvienčim prežili, a chce jej pomôcť prerozprávať jej príbeh, skôr než bude neskoro. Lilin sľub bude dôležitou knihou, ktorej príbeh poukáže na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.

Je 2. světová válka. Evropu ovládla temnota a nacisté šíří nenávist a strach. V tichém hodinářském krámku v Nizozemí začíná pro padesátiletou neprovdanou hodinářku obrovské dobrodružství. Stává se z ní klíčová osobnost tajného odboje a spolu s rodinou riskuje život, aby zachránila Židy i další pronásledované, pro které její přátelé ve starém domě ten Boomových vystavějí tajnou místnost – útočiště. Jednoho dne ale vinou zrady celou rodinu zatknou a uvězní. I po deportaci do koncentračního tábora v Ravensbrücku však Corrie a její starší sestra Betsie pomáhají ostatním vězenkyním nacházet útočiště v Bohu a poznávat, že jeho láska sahá ještě hlouběji než nejhlubší zoufalství.„Corriin příběh je v současnosti stejně aktuální a podmanivý, jako byl vždycky. Proto vám, kteří patříte k nové generaci, s radostí a potěšením doporučuji knihu Útočiště. Je vhodná pro každého, kdo si připadá opotřebovaný a vyčerpaný, a pro každého, kdo musí kráčet do chřtánu svého vlastního utrpení.“ – Joni Eareckson Tada

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Tri neuveriteľné skutočné príbehy, ktoré osud spojil do jedného!Keď Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka prešli v roku 1944 cez nechválne známu bránu najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz II. - Birkenau, ukrývali tajomstvo - všetky boli v druhom stave. Osamelé a vydesené sa v kútiku duše rozhodli, že si nenechajú vziať to jediné, čo im ostalo - svoj život a život svojich nenarodených detí.Tri bábätká sa narodili s odstupom niekoľkých týždňov a za nepredstaviteľne krutých okolností. Všetkým trom ženám sa nejakým spôsobom podarilo prežiť neľudské podmienky v nemeckom pracovnom tábore. A napriek nepriazni osudu prežili aj ich novorodeniatka. O sedemdesiat rokov neskôr sa títo súrodenci spriaznení osudom po prvý raz stretli, aby vyrozprávali pozoruhodné príbehy svojich matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby im dali život. Každý z nich sa narodil, aby prežil.

Jedinečný príbeh Slovenky z Michaloviec o prežití a odvahe v Auschwitzi. V marci 1942 bola dvadsaťpäťročná Magda Hellingerová, rodáčka z Michaloviec, s takmer tisíckou iných židovských žien zo Slovenska deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Z učiteľky v materskej škole sa v jedinom okamihu stala väzenkyňa na jednom z najdesivejších miest ľudskej histórie. Pochopiť naozaj môžu len tí, ktorí prežili. A ešte menej ľudí dokáže porozumieť, aké to je, keď človeka donútia plniť úlohu „väzenského funkcionára“. Jednou z takýchto väzenkýň bola aj Magda. Nacisti ju poverili dohľadom nad stovkami žien v neslávne známom Experimentálnom bloku č. 10. Ocitla sa v neľahkej pozícii, v ktorej mohla svojou odvahou a šikovnosťou pomôcť, no zároveň sa musela bezmocne prizerať neprestajnému vyvražďovaniu ľudí okolo seba. Len vďaka obdivuhodnej vnútornej sile a silnému inštinktu prežiť dokázala čeliť hrôzam tábora a využiť svoje jedinečné postavenie na záchranu stoviek životov. Nacisti vedeli, ako sa volám je skutočný príbeh Slovenky, ktorá zoči-voči zlu mohla zabudnúť na svoju ľudskosť, no rozhodla sa vzdorovať strachu a pamätať si, kým naozaj je.

Každé zaklopanie na dvere môže znamenať koniecPíše sa rok 1943 a šestnásťročná Stefania pracuje v obchode u Diamantovcov v poľskom mestečku Przemyśl. Je zaľúbená do Izia, jedného zo synov. Mladý pár svoj vzťah tají, pretože ona je katolíčka a Diamantovci sú Židia, ale nevzdávajú sa nádeje, že raz im osud dožičí byť spolu. S vpádom nemeckej armády do krajiny sa všetko zmení. Rodinu vysťahujú do geta a Stefania ostáva sama v okupovanom meste, kde sa stará o šesťročnú sestru Helenu. A potom ktosi zaklope na dvere. Je to Max Diamant. Počas transportu do vyhladzovacieho tábora vyskočil z vlaku a žiada o pomoc. Stefania v tej chvíli urobí jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote a Maxa ukryje. Po ňom ešte ďalších dvanásť Židov. Každý deň pritom tŕpnu, či sa neozve búchanie na dvere, ktoré by znamenalo koniec pre všetkých. Svetlo v úkryte je knižným spracovaním skutočného príbehu dvoch sestier, ktoré zachránili trinásť ľudských životov a riskovali pritom vlastnú smrť.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

Emocionálne silný príbeh odvahy a prežitia Viedeň 1939. Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt. No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny. Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci ich zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec – otca a syna spája vzájomná láska. Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu – nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá...Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality. Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.Kniha sa opiera o záznamy v tajnom denníku Gustava Kleinmanna a o dôkladný archívny výskum autora a po prvý raz rozpráva tento neuveriteľný príbeh, ktorý nemá v histórii holokaustu obdoby. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.

1. septembra 1939 mal z nacistami okupovaného Československa vyraziť posledný vlak Nicholasa Wintona. Nikdy k tomu nedošlo. Až 250 detí zostalo sklamane stáť na nástupišti. Neskôr ich transportovali do koncentračných táborov, kde drvivá väčšina z nich zomrela.Ivan Backer mal v tom čase len desať rokov a zrejme sa narodil pod šťastnou hviezdou. Na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov sa mu podarilo utiecť v jednom z posledných Wintonových vlakov vypravených do Veľkej Británie, kde sa k nemu časom pripojila aj jeho najbližšia rodina. Ich kroky ďalej viedli do Ameriky, ktorá sa pre nich stala štartom do nového úspešného života. Ivan Backer však na svoje najväčšie šťastie nikdy nezabudol. Bol vďačný osudu, že mu umožnil prežiť plnohodnotný život, a preto sa rozhodol, že chce svetu odplatiť dobro a požehnanie, ktorých sa mu dostalo. Stal sa z neho známy a uznávaný aktivista za mier a spravodlivosť.Príbeh Ivana Backera zachytený v knihe nie je len napínavým rozprávaním o úteku pred nacistami poskladaný zo spomienok, ale je tiež výzvou namierenou k ľudstvu, že na každom mieste, v každom povolaní a v každej krajine sa treba zachovať tak, aby sa temné obdobie nacizmu už nikdy nevrátilo.

Skutečné osudy mladé židovské Slovenky, která byla svědkem nejhorších osvětimských hrůz. Audiokniha popisuje její život v prvorepublikovém Lučenci, anexi Maďarskem a stále se zhoršující situaci Židů. Nakonec je Viola se svou rodinou poslána na transport. Na rozdíl od jejích příbuzných si jí všimne nechvalně známý dr. Mengele a Viola se stává jedním z jeho „děvčat“ – skupiny žen a dívek, na kterých byly prováděny nejrůznější experimenty. Její vítězství nakonec nespočívá „pouze“ ve skutečnosti, že přežila, ale i v tom, že navzdory všemu dokázala založit rodinu a mít děti.

Věnováno mojí mamince a dalším šesti milionům těch, kteří zahynuli.Bylo jí necelých 16 let, když stála před nacistou a lékařem Josefem Mengelem v Osvětimi. Rozsudek smrti nad ní sice nevynesl, ale nad mámou ano. Autentický příběh jedné z posledních žijících pamětnic Osvětimi, české židovské dívky, která po válce odešla do Velké Británie, kde absolvovala psychoterapeutický výcvik u Anny Freudové. Celý svůj profesní život pomáhala traumatizovaným a zraněným dětem, takovým, jakým byla kdysi sama. Příběh postupuje chronologicky od Lydiina dětství stráveného v předválečné Ostravě přes neúspěšný pokus o útěk do Polska, pobyt v Terezíně, v koncentračním táboře Osvětim, osvobození a odchod do Británie.„Terezín nelze srovnávat s pozdější Osvětimí. Je to jako srovnávat místo, které mi bylo téměř rájem, s peklem, které později přišlo. O Terezíně jsme věděli jen to, že jde o koncentrační tábor. Slovo koncentrační mi tehdy ještě neznělo tak zlověstně, znamenalo to leda, že tam byli lidé pospolu. Terezín byl ghetto, ale přesnější představu, co znamená koncentrační tábor, člověk neměl.“Zapomínat je snadné. V Terezíně lze dodnes najít místa, která Lydia ve své knize líčí. Památník Terezín, národní kulturní památka, tato místa a památku těch, kteří v Terezíně během válečných let trpěli, uchovává pro budoucí generace již od roku 1947.Nahrávka vznikla podle knihy Lydie Tischlerové a Petra Viziny Se žlutou hvězdou v prázdném kupé vydané nakladatelstvím Vyšehrad v roce 2021.

Malí uprchlíci, malí vojáci, malí vězni lágrů. Děti v místech, kam nepatří. Ze všech zvěrstev války jsou tato nejhorší. Ochránit nejslabší, nenechat jim ublížit. To je pohled dospělých. Jak ale válku vnímají děti? Magdalena Grzebałkowska se rozhodla vypátrat pamětníky, kteří by jí dokázali vyprávět o tom, co zažili v době druhé světové války, když jim bylo pár let. V době, kdy by si měli hrát a chodit do školy. Místo toho se z nich stali sirotci, museli nahradit rodiče v péči o mladší sourozence, opustit svůj bezpečný domov, stanout po boku vojáků. Nebo zjistit, že jejich milující otec je zločinec a vrah, jako to pochopil Niklas Frank. Každé z dětí se muselo vyrovnat s nespravedlností a traumaty, překonat překážky, které by byly náročné i pro dospělého.Zkušená reportérka si zároveň dobře uvědomuje, že vzpomínka není historická pravda, a ukazuje na různých osudech, jak se osobní příběhy mohou lišit od skutečnosti. Někteří hrdinové jí sami vyprávějí několik verzí své „vojenky“. A možná že právě to je na knize nejzajímavější – citlivá, reportérská zpráva o tom, jak funguje lidská paměť v okamžiku, kdy se vám před očima zhroutil celý váš svět.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. "Bola som Mengeleho dievča. Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila – on a jeho tím mi robili veci, po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry. Bola som vo svojom živote neskutočne šťastná, aj absolútne zlomená. Stratila som veľkú lásku, aby som pomaly a postupne našla takú, čo pretrvala celý život. Prežila som štyri koncentráky..." (autorka)Kniha Mengeleho dievča je biografickou spomienkou Violy Stern - Fischerovej o tom, ako 2. svetová vojna kruto zasiahla do života jednej židovskej rodiny žijúcej v Lučenci.

Spoveď židovského lekára z Osvienčimu. Lekár Miklós Nyiszli bol jedným z tých, ktorí sa ocitli za bránami koncentračného tábora v Osvienčime. Hneď po príchode bol podrobený selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval študentov a absolventov nemeckých univerzít, ktorí majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z celého radu sa našiel len jeden človek spĺňajúci požiadavku - Miklós Nyiszli.Kniha Bol som Mengeleho asistentom hovorí o jeho neuveriteľnej ceste po boku sadistického doktora Mengeleho. Miklós sa stal nechceným svedkom mnohých jeho zvrátených a sadistických experimentov, preto sa dá považovať za zázrak, že prežil obdobie vyhladzovania dôkazov, a neskôr tak mohol svetu odhaliť zverstvá, ktoré sa v táboroch diali.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. Skutočný príbeh Dvojčatá z Osvienčimu zaznamáva životný osud Evy Mozesovej Kor a jej dvojičky Miriam v koncentračnom tábore, kam sa v lete 1941 dostali s celou svojou rodinou. Kým rodičia a súrodenci boli poslaní rovno do plynovej komory, desaťročné dvojičky sa dostali do rúk Mengeleho, ktorému prischol prívlastok Anjel smrti. V románe Eva opisuje šťastné detstvo a citlivo hovorí o mesiacoch strávených v Osvienčime. V epilógu sa zameriava na svoju cestu k uzdraveniu. Jej inšpiratívne rozprávanie o vytrvalosti a boji o prežitie ukončuje obdivuhodným rozhodnutím odpustiť nacistom. Autorkami knihy Dvojčatá z Osvienčimu sú Eva Mozes Kor a Lisa Rojany Buccieri.

S předmluvou Joni Eareckson Tada. Kniha Útočiště je v českom jazyku.Corrie Ten Boomová bola holandská hodinárka, ktorá sa stala hrdinkou odboja, prežila Hitlerove koncentračné tábory a je jednou z najpozoruhodnejších evanjelizátoriek dvadsiateho storočia. Počas druhej svetovej vojny riskovala svoj život a život svojej rodiny, aby pomohla Židom utiecť pred nacistami a smrťou v neslávne známych koncentračných táboroch, najväčších cintorínoch Zeme.Tento strhujúci príbeh odvážnej ženy, ktorá dokázala zachrániť mnoho ľudí pred smrťou, nás pozýva k zisteniu, že Božia láska prekoná všetko a má silu liečiť a obnovovať. Z celej rodiny prežila iba Corrie, ktorá v knihe Útočište vyrozprávala príbeh o viere víťaziacej nad zlom.

Osvienčimský Anjel Smrti, nemecký lekár a SS - Hauptsturmfuhrer (kapitán) Jozef Mengele (1911-1979). Meno, ktoré pozná skoro každý, ale nie každý nahliadol do života tohto muža z takej blízkosti ako práve autori jeho biografickej knihy, Gerald L. Posner a John Ware. Táto biografia je založená na exkluzívnom a neobmedzenom prístupe k osobným spisom, korešpondencii a rodinným fotografiám tohto nemeckého „mäsiara“. V období od mája 1943 do januára 1945 Mengele v Osvienčime praktizoval svoju kariéru vraha, keď posielal svoje obete do plynových komôr, nechal ich upracovať sa k smrti, alebo si z nich robil pokusné králiky pre svoje vedecké, no nehumánne bádanie. Z vedeckého hľadiska ho fascinovali najmä dvojčatá, ktoré boli najčastejším predmetom jeho skúmania. Kniha Mengele – Úplný životný príbeh vás odborne a dôsledne prevedie celým osobným aj ,,profesionálnym" životom tohto neslávne známeho lekára, dozviete sa o jeho úteku a živote v Južnej Amerike, ako aj o spôsoboch nacistických „poľovníkov“, ktorí sa ho pokúšali nájsť.

Mali sme šťastie je priam neuveriteľný skutočný príbeh, inšpirovaný osudmi židovskej rodiny počas druhej svetovej vojny.Je jar roku 1939 a tri generácie rodiny Kurcovcov robia všetko, čo je v ich silách, aby mohli žiť normálny život napriek skutočnosti, že sa blíži tieň vojny. Pri rodinnom stole sa spoločne tešia z očakávaného prírastku do rodiny, riešia zaľúbenosť a nové lásky mladých a nepripúšťajú si ťažkosti, ktoré ohrozujú židov v ich rodnom meste Radom v Poľsku. No čoskoro sa predpokladané hrozby vojny stanú skutočnosťou a rodina Kurcovcov je roztrúsená do ďalekých kútov sveta. Vedení neochvejnou vôľou prežiť a strachom, že sa už nikdy spolu nestretnú, sa každý člen rodiny spolieha na nádej, vynaliezavosť a vnútornú silu.Keď mala George Hunter 15 rokov, dozvedela sa, že pochádza z rodiny pozostalých z holokaustu. Román Mali sme šťastie vznikol z jej neúnavnej snahy odhaliť ohromujúcu a dojímavú históriu jej rodiny.Tento neobyčajný román odzrkadľuje obrovskú túžbu po živote aj v najtemnejších chvíľach dvadsiateho storočia.

Kniha Vlak na slobodu je skutočným príbehom jedného zo 669 československých detí, ktoré unikli pred holokaustom vďaka záchrannému projektu Nicholasa Wintona. Ivan Backer mal v čase transportov v roku 1939 desať rokov. Jedným z posledných vlakov sa mu podarilo utiecť do Anglicka, kde sa po čase opäť stretol so svojou rodinou. V roku 1944 sa dostali do Ameriky, kde po niekoľkých ťažkých rokoch opäť začali žiť normály a úspešný život. Ivan Backer nikdy nezabudol na svoje židovské korene. Celý život má na zreteli otázku: S akým zámerom som bol ušetrený pred holokaustom? Z vďačnosti za svoju záchranu sa stal horlivým aktivistom za mier a spravodlivosť. V povedomiach ľudí šíri skutočnú pravdu o holokauste v nádeji, aby sa už takáto tragédia nikdy a nikde nezopakovala.